Ako to vyzerá v praxi

1. Boh - Boh je čisté bytie, ktoré sa rozdáva. "Ja som, ktorý som". Boh je láska, pravda, dobro, je jediný a večný. Boh stvoril svet svojím Slovom z ničoho. Boh a svet sú vo vzťahu lásky.

2. Poznanie Boha - V tomto živote nemôžeme Boha poznať priamo, ale iba z jeho diela. Rozumovou úvahou z neho môžeme vypozorovať realitu a pravdivosť božej existencie. Popri rozumovom poznaní Boha existuje i priame nazeranie na posvätné tajomstvo. Toto videnie je nám umožnené vo viere, nádeji a láske skrze Ducha Svätého.

3. Pramene zjavenia - Prameňom zjavenia je Sväté Písmo a apoštolská tradícia, ktorá sa uzavrela prijatím novozákonného kánonu

4. Písmo Sväté - Písmo je Sväté je Duchom Svätým inšpirovaná a cirkvou uchovaná správ o Zjavení. V tejto správe nám svedčí Boh o sebe práve skrze inšpiráciu Ducha Svätého. Starý zákon zahrňuje 46 kníh, z toho 7 deuteronomických. Nový zákon tvorí 27 kníh.

5. Tradícia - Učiteľská tradícia Cirkvi vysvetľuje Sväté Písmo a apoštolskú tratradíciu tak, že ju obsahovo nemení, ale ju iba aktualizuje podľa potreby doby.

6. Učiteľská autorita cirkvi - Najvyššiu učiteľskú autoritu cirkev prisudzuje a vykonáva cez ekumenické koncily; tých bolo doteraz sedem : 1 nicejský r. 325; 1. carihradský v r. 381; efezský v r. 431; chalcedonský v r. 451; 2. carihradský r. 553; 3. carihradský v r. 680-681; 2. nicejský v r. 787. Na týchto konciloch bolo záväzne ustanovené, a to na základe Písma Svätého a apoštolskej pratradície, čo je to pravá kresťanská viera. Iné neskoršie cirkevné zhromaždenia miestnych cirkví (nazývané koncily, synody, snemy apod.) majú partikulárny charakter. I na nich však mohli byť vyslovené veľmi závažné závery vo veciach viery a mravov, avšak nemajú všeobecnú záväznosť vyhlásenia ekumenických koncilov. Spoločenstvo biskupov je povolané strážiť zachovávanie základov kresťanského učenia. Každý jednotlivý biskup je zodpovedný za verné uchovávanie viery a mravov v zverenej miestnej cirkvi.

7.Vyznania viery - Vyznania viery sú ekumenické symboly (apoštolské, nicejsko-carihradské a athanaszké vyznanie) a všeobecne uznávané dogmy i vieroučné výpovede koncilov nerozdelenej cirkvi prvého tisícročia. Iné vieroučné výpovede z neskoršej doby môžu byť teologickými pravdami, nakoľko sa s nimi úplne zhoduje učiteľská tradícia všetkých biskupov miestnych cirkví, alebo môžu byť teologickými mienkami rôzneho stupňa. Najdôležitejšie články viery sa týkajú trojjedinečnosti Boha a bohočlovečenstva Ježiša Krista. Cirkev si váži názorov svätých Otcov Východu aj Západu, ako i ďalších učiteľov Cirkvi a vracia sa k nim ako k studni živej vody. Nicejsko-carihradské vyznanie viery je vyznanie viery, ktoré bolo formulované na všeobecnom ekumenickom koncile v Nicei roku 325 a v Carihrade (Konštantínopole) roku 381. V súčasnom slovenskom preklade znie:

„Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného. Verím v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom, skrze neho bolo všetko stvorené. On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom. Za nás bol aj ukrižovaný za vlády Poncia Piláta, bol umučený a pochovaný, ale tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Svätého písma. A vystúpil do neba, sedí po pravici Otca. A znova príde v sláve súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca. Verím v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca*. Jemu sa zároveň s Otcom a Synom vzdáva poklona a sláva. On hovoril skrze prorokov. Verím v jednu, svätú, katolícku a apoštolskú Cirkev. Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov. A očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku. Amen.“

* na tomto mieste uvádzaný prídavok "i Syna", ktorý používa rímskokatolícka cirkev sa v starokatolíckej náuke neprijíma

8. Svätá Trojica - Je jeden Boh v troch osobách. Tri božské osoby vo zväzku lásky sú Otec, Syn a Duch Svätý; sú jednej podstaty. Prvej božskej osobe sa prisudzuje stvorenie, Synovi (Logusu) vykúpenie a Duchu svätému posvätenie.

9. Ježiš Kristus a Duch svätý - Dejinný Ježiš Kristus, vtelenie lásky, je pravý Boh a pravý človek; v jeho osobe je spojená ľudská a božská prirodzenosť, nezmiešaná, nezmenená. Duch svätý je všetko naplňujúca a obnovujúca vyliata láska.

10. Človek a anjeli - Človek je tvor rozumný, obdarený slobodnou vôľou. Podľa Písem človek je najdokonalejší tvor boží. Človek je dielo božie, stvorený Bohom podľa duše a tela. Povinnosti človeka sú:ctiť a plniť božiu vôľu a slúžiť Bohu. Tak dosiahneme večnú blaženosť. Písmo sväté hovorí na mnohých miestach o anjeloch, predovšetkým ako o posloch božích, ale i ako o mocnostiach a silách. Úlohu zvodcov, ohováračov a škodcov pripisuje Písmo Sväté zlým duchom (Satan), ktorí sú spreneverení anjeli.

11. Cirkev - Cirkev je pod vládou Krista dejinami putujúci ľud boží, viditeľné a neviditeľné spoločenstvo pokrstených veriacich, ospravedlnených a svätých Kristovou milosťou a v Duchu Svätom verne zotrvávajúcich na apoštolských základoch, zriadení a bohoslužbe. Cirkev - mystické telo Ježiša Krista - mystérium spasenia - je jedna, svätá, katolícka a apoštolská. Vo svete sa ľud boží zvolávaním Ducha svätého zhromažďuje v miestnych cirkvách.

12. Kňazský ľud - Krstom a birmovaním sú povolaní všetci kresťania k všeobecnému kňazstvu, otvárajú sa charizmatickým darom Ducha svätého a účasti na zvestovaní evanjelia. (apoštolátu).

13. Sviatostná kňazská služba - Aby mohla cirkev plniť svoje zvestovateľské, spásne poslanie, zanechal jej Kristus prostredníctvom apoštolov sviatostnú kňazskú službu. Duch svätý neodvolateľne povoláva niektorých kresťanov, aby sa na nich vkladaním rúk a slovom biskupov prenieslo zmocnenie a príkaz ku sviatostnej kňazskej službe, predovšetkým pre šírenie božieho slova a k riadnemu sláveniu eucharistie, ako i k udeľovaniu ďalších sviatostí. Sviatostná kňazská služba sa vykonáva na troch stupňoch: diakonstve, presbyteriáte a episkopáte. Milosť tejto služby je božského práva. Nositelia každého stupňa služby musia stáť v apoštolskej jednote a katolicite cirkví, sprostredkovanej biskupskou postupnosťou (apoštolskou sukcesiou). Rímsky biskup na stolici sv. Petra, je prvý medzi ostatnými biskupmi (primus inter pares) pred ostatnými biskupmi (patriarchami; metropolitmi a pod). Má primát cti a služby, ktorý bol na neho prenesený nerozdelenou cirkvou.

14. Bohoslužba - liturgia - Stredom bohoslužby - verejnej liturgie - je ohlasovanie božieho slova a večere Pána (slávenie eucharistie - svätej omše); Jedno i druhé je rovnako potrebné.

15. Milosť, vykupiteľské dielo Kristovo a jeho privlastnenie - Milosť božia v zámere Svätej Trojice je výsledkom vykupiteľskej Kristovej smrti. Milosťou sa človek stáva účastným božského života v Kristovi a iba tak môže dosiahnuť spásy. Prví ľudia v raji sa zúčastnili božieho života, ale pádom do hriechu túto účasť stratili. Iba pre Kristove zásluhy skrze milosť Ducha svätého získavame späť darom účasť na božom tajomstve, a to ospravedlnením, ak žijeme z viery v Ježiša. Ako je telo mŕtve bez ducha, tak je mŕtva i viera bez skutkov. Kristus vykúpil celé ľudské pokolenie i celý vesmír, ale tým nebol vykúpený a spasený jednotlivý človek. Človek sa musí rozhodnúť vo viere, či sa chce, alebo nechce podieľať na vykúpení. Privlastnenie zásluh a milostí Kristových sa nazýva zo strany božej ospravedlnením a zo strany človeka posvätením. Tým sa stáva človek svätým a spravodlivým. Dielo ospravedlnenia a posvätenia koná Duch Svätý. K dosiahnutiu večnej spásy sú ľudia predurčení. Sväté Písmo hovorí o predurčení vyvolených k spáse. Boh chce spasiť všetkých ľudí. Žiadny človek nie je predom zavrhnutý. Predurčenie ku spáse je podmienené, spojené so slobodnou vôľou. Boh však vo svojom najvnútornejšom bytí vo svojej vševedúcnosti predvída a rešpektuje slobodné rozhodovanie. Na poslednom súde budú ľudia rozdelení práve na základe ospravedlnenia z viery a lásky skrze skutky; v tom je eschatologická nádej.

16. Spoločenstvo svätých - Svätí sú všetci ospravedlnení a posvätení skrze milosť Kristovu. Sú to predovštkým tí, ktorí putujú na zemi a tí, ktorí sa očisťujú zásluhami a Kristovou milosťou v období medzi smrťou a posledným súdom; v tomto spoločenstve vyniká oslávená cirkev - svätí, ktorí odišli zo sveta v Kristovej milosti, a ktorí sú Bohom poctení. Pamiatku týchto svätých slávime a voláme k nim ako ku orodovníkom za pozemskú cirkev.

17. Mária - Vyznávame učenie vyjadrené v ekumenických Symboloch a vyslovené na ekumenickom koncile v Eféze (v roku 431 po Kr.) a uchovávané cirkvou po veky spolu s tajomstvom Vtelenia. Mária je panenská Matka božia (Theotokos). Ako taká je Panna Mária láskyhodná a úctievaná pred všetkými anjelmi a svätými.

18. Sviatosti - Sviatosti sú viditeľné, Ježišom Kristom ustanovené a z Ducha Svätého pôsobivé znamenia, s ktorými je spojená neviditeľná milosť božia. Sviatostná milosť je pôsobivá živou vierou, nádejou a láskou. Sviatosťami sa kresťan podieľa na vnútornom agapiálnom tajomstve Svätej Trojice.

19. Počet sviatostí - Sviatosti sú: krst, birmovanie, Sviatosť Oltárna (eucharistia), pokánie, pomazanie nemocných, posvätenie kňazstva, manželstvo. Najdôležitejšie pre spasenie sú krst, eucharistia a pokánie. Sviatosti sú mystériom lásky Najsvätejšej Trojice a kresťanského života.

20. Krst - Krst je sviatosť, ktorá krstenca (katechumena) skrze vodu a slová prenesená v mene Otca i Syna i Ducha Svätého, prenáša spásnou smrťou Kristovou do života a obce svätých, odpúšťa hriech z Adamovho pádu i hriechy spáchané od narodenia, skrze Ducha Svätého pokrstených znovuzrodzuje, posväcuje a odovzdáva im charakter všeobecného kňazstva.

21. Birmovanie - Birmovanie je sviatosť, v ktorej kresťan skrze vkladanie ruky biskupa (alebo oprávneného kňaza) pomazaním svätou krizmou a skrze slová o prijatí Ducha Svätého, prehlbuje svoju účasť na milosti trojjediného Boha v živote a tak je zaviazaný k naplňovaniu všeobecného kňazstva, ako i lepšie uspôsobený k prijímaniu charizmatických darov.

22.Sviatosť oltárna - Eucharistia - Večera Pána Eucharistia je obetnou večerou lásky, skrze ktorú sa jedinečná obetná smrť Kristova predstavuje a sprítomňuje, skrze jej prijatie berú veriaci podiel na Tele a Krvi Kristovej a už teraz berú účasť na eschatologickej večnej hostine Baránkovej. V eucharistických daroch spolubôsobením Ducha svätého je opravdivo, trvalo prítomný celý Kristus so svojím pravým Telom a Krvou (reálna a trvalá prítomnosť) pod spôsobmi chleba a vína. Kto vo viere prijíma sviatosť eucharistie, očisťuje sa od každodených hriechov, rozmnožuje a posilňuje milosť Božiu, dotýka sa bezprostredne tajomstva Svätej Trojice a tak vstupuje do spoločenstva života svätých v Kristovi a s Kristom.

23. Pokánie - Pokánie je sviatosť, skrze ňu sa kňazskou službou cirkvi a jej moci kľúčov v mene Boha Otca, Syna i Ducha svätého odpúšťajú hriechy kajúcim a veriacim spáchané od krstu, odpúšťajú sa tresty a navracia sa milosť. Sviatosť môže byť udeľovaná v spoločnom pokánií a verejnom vyznaní v spoločenstve cirkvi alebo osobným vyznaním hriechov, to všetko pred kňazom alebo biskupom v úprimnej ľútosti.

24. Pomazanie nemocných - V sviatosti pomazania nemocných prichádza Kristus k nemocnému, starobou alebo iným utrpením postihnutému kresťanovi (v zmysle nemoci) na pomoc, tým že pomazaním svätým olejom nemocných a slovom kňazskej modlitby cirkvi v Duchu svätom mu otvára milosť spasenia a život večnej lásky.

25. Manželstvo - Manželstvo je sviatosť, ktorou sa pokrstení, muž a žena pred cirkvou vo vzájomnej slobodnej láske spájajú k trvalému spoločenstvu a skrze Ducha svätého si vzájomne udeľujú milosť k vernému a láskyplnému nažívaniu v rodine. Manželia sa tak pripodobňujú tajomstvu lásky vnútorného života Svätej Trojice.

26. Posledné veci - eschatológia lásky Zomrelý odchádzajú do dočasného stavu očakávania posledného súdu, v ktorom sa očisťujú Kristovou milosťou. Veriaci a zomrelí v kajúcnosti a poslušnosti predom poznávajú budúci a trvalý stav blaženosti a pokoja v Bohu, ostatný poznávajú strach a des z nedosiahnuteľnosti Božej lásky. Kristus, ktorý na konci času znovu príde vo svojej sláve (paruzia), bude súdiť živých i mŕtvych. Spravodlivý budú v oslávenej podobe vzatí do večnej blaženosti, nekajúci hriešnici zavrhnutí. Cirkev modlitbou za živých i zomrelých vyznáva lásku Božiu ako eschatologický cieľ a zároveň počiatok, pretože všetko sa premení v nové nebo a novú zem v plnosti vykúpenia a spojenia sa s Bohom pre bytie v nekonečnej večnosti nového Jeruzalema.