Antisemitizmus sa najviac prejavuje v prenasledovaní kresťanstva

Smutné dejiny židovstva sa akoby tiahnu celou históriou ľudstva. Jedným veľkým záznamom je Biblia, ktorá opisuje utláčanie židovského národa, ktorý sa musel krvopotne prebíjať životom. No najviac nám v pamäti rezonujú kruté roky druhej svetovej vojny, kedy tisíce židov prišli o život. Deti, mladí ľudia, ženy a muži, ktorí dovtedy žili životy, ktoré boli mnohokrát lepším príkladom pre spoločnosť ako ktorékoľvek iné. Rodinné hodnoty, súdržnosť, spolupatričnosť, no jedným slovom súhra bola viac než viditeľná v ich komunite.

Keď sa pozrieme na dnešné kresťanstvo, ktoré je tiež zmietané v boji o hodnoty, morálny úpadok zabíja Božie rodiny, akoby tiež dobré hodnoty kresťanstva boli uväznené, potlačované a vyhladzované. Už satan útočí nielen na fyzické životy, ale nárokuje si na naše večné životy, na naše duše. Rozpad rodín medzi samotnými kresťanmi má bohužiaľ svoje historické opodstatnenie. Neplníme si od čias Ježiša úprimne a naplno svoju zodpovednosť a tak zlo si berie svoj podiel. Je to daň. Akokoľvek si to nazveme, či karmou, či osudom, či len fyzikálne ako akcia – reakcia, stále je to to isté – opätovné nezvládnutie cyklicky navodenej situácie. V histórii ľudstva existujú paralely, ktoré aj pri laickom pohľade je možno vidieť.

Možno nadpis tohto článku je mätúci, tak aby som ho priviedla na pravú mieru. Ako všetci vieme, Ježiš je bez diskusii žid. Čiže samotné kresťanstvo by sme mali vnímať ako aj vyjadrenie úcty voči tomuto národu, ktorý vytvoril svojou ťažkou históriou podmienky pre príchod nášho Pána.

V súčasnosti je mnoho diskusii a procesov pre odškodnenie rodín pozostalých. Rozumiem tomuto požiadavku, ale zároveň by som svoje zmýšľanie obrátila na slová Ježiša, ktorý hovorí o odmene, ktorá môže byť dvojaká. Môžeme si ju vyčerpať už tu na zemi alebo s pokorou a úprimným srdcom v Nebeskom kráľovstve. Človek prechádza počas života mnohými utrpeniami, niektoré majú osobnú hodnotu iné celosvetový význam. Boh vidí všetko, všetko sa ráta, no ráta sa aj náš postoj voči nášmu utrpeniu. Nie je ľahké pre kresťanov byť v utláčaní, pod nátlakom výsmechu, niekedy aj dokonca stíhaní za svoje presvedčenie kvôli zle – satansky nadstaveným hodnotám. Zažívame tiež na vlastnej koži útoky antisemitov, hanlivo útočia na Ježiša – židovského kráľa. Útoky na kresťanstvo sú vlastne útokmi na jeho predstaviteľa a teda sú antisemitskými útokmi, no nie sú perzekuované. Je to správne? Nie je? Nevyberajme si odmenu za naše utrpenie tu na zemi materiálnym spôsobom, ale túžobne očakávajme požehnanie od Boha, ktoré je nevyčerpateľné. Postavme našu vieru nielen na slovách ale na skutkoch, nebojme sa a žime život, ktorým odškodníme hriechy ľudstva, nedovoľme aby sa situácia v budúcnosti zopakovala. Hoci fyzicky žijeme len raz, no nie naše telo má dušu ale duša má fyzické telo a tak pozerajme na svoje činy ako na energiu, ktorá sa nikdy nestratí a dostane odmenu skôr či neskôr.