Evanjelium podľa Jána 13,1 – 15

Bolo pred veľkonočnými sviatkami. Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina odísť z tohoto sveta k Otcovi. A pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti. Pri večeri, keď už diabol vnukol Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, aby ho zradil, Ježiš vo vedomí, že mu Otec dal do rúk všetko a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza, vstal od stola, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa. Potom nalial vody do umývadla a začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol prepásaný. Tak prišiel k Šimonovi Petrovi. On mu povedal: „Pane, ty mi chceš umývať nohy?“ Ježiš mu odpovedal: „Teraz ešte nechápeš, čo robím, ale neskôr pochopíš.“ Peter mu povedal: „Nikdy mi nebudeš umývať nohy!“ Ježiš mu odpovedal: „Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou.“ Šimon Peter mu vravel: „Pane, tak potom nielen nohy, ale aj ruky a hlavu!“ Ježiš mu na to: „Kto sa okúpal, potrebuje si umyť už len nohy a je celý čistý. A vy ste čistí, ale nie všetci.“ Vedel totiž, kto ho zradí, preto povedal: „Nie všetci ste čistí.“ Keď im umyl nohy a obliekol si odev, znova si sadol k stolu a povedal im: „Chápete, čo som vám urobil? Vy ma oslovujete: ‚Učiteľ‘ a: ‚Pane‘ a dobre hovoríte, lebo to som. Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.“

Hovorí sa, že väčšina ľudí pred tým ako odíde do duchovného sveta, má akúsi predtuchu o tom, čo ho čaká. Ibaže nakoľko sme padlí ľudia a svoje inštinkty a intuície máme nevyvinuté, pádom našich predkov, ako aj našimi nedobrými činmi sa tieto dary od Boha zahmlili, nedokážeme sa v tejto situácii zachovať rozvážne.

Ježiš ako jedinec, ktorý dosiahol dokonalosť a svoje srdce stotožnil s Bohom, mal túto predtuchu vedomú, vedel, čo sa ide udiať. Zažíval strach? Pravdepodobne áno, avšak táto úzkosť s určitosťou nebola o jeho fyzický život, ale o životy nás všetkých. Vedel, že poslanie, ktoré dostal od Boha nebolo dotiahnuté do úspešného konca. ON ako človek a teda zároveň aj Božie dieťa si svoju zodpovednosť naplnil, viac už urobiť nemohol, no potreboval citeľnú odozvu aj od druhých ľudí. Keďže všetko, každá zákonitosť, každý princíp, funguje na vzťahoch, rovnako aj jeho dielo malo byť vo vzťahu s naplnením zodpovednosti jeho nasledovníkov. Nestalo sa tak... Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina odísť...

Aký význam malo umývanie nôh Ježišom? Nie je to zvláštne, aby Učiteľ a náš Pán umýval nohy svojim žiakom? Umývanie sa od nečistôt je akoby zmývanie hriechu nás a našich predkov. Avšak nie všetci apoštoli boli prítomní pri umývaní nôh. Jeden z nich, Judáš Iškariotský, v tom čase zapredal svojho Pána. Jeho telo a duša neboli očistené od hriechov. Umývanie nôh bolo samozrejme len symbolom, nebolo zaručeným prostriedkom na zbavenie sa hriechu, avšak Ježiš naznačil, že práve cez službu druhým očisťujeme svojho ducha a odčiňujeme svoje hriechy. Potom povedal:„Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.“ Jeden z najdôležitejších krokov na ceste k dokonalosti srdca je práve v tomto výroku. Ježiš skutkom a slovami vyjadril aké je potrebné svedčiť ostatným o Božej láske. Svedčiť, čiže žiť Slovo Božie, má hlboký význam. Jedine skrz hlásanie Božieho Slova, ktoré by sme mali svojim blížnym sprostredkovávať dennodenne, sa približujeme k Bohu. A teda toto robme tak na pamiatku Ježišovho života.