Evanjelium podľa Jána − Jn 11, 1-45

Lazárove sestry poslali Ježišovi odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“ Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“ Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. Až potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judey.“ Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe. Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“ Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“ Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“ Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“ Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“ Ježiš sa zachvel v duchu a vzrušený sa opýtal: „Kde ste ho uložili?“ Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“ A Ježiš zaslzil. Židia povedali: „Hľa, ako ho miloval!“ No niektorí z nich hovorili: „A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!“ Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom. Ježiš povedal: „Odvaľte kameň!“ Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe.“ Ježiš jej vravel: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“ Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal.“ Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: „Lazár, poď von!“ A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou. Ježiš im povedal: „Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!“ Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho.

Minulý týždeň sme si čítali o uzdravení slepého a teraz sa dozvedáme o ďalšom Ježišovom zázraku. Tentoraz však ide o niečo, čo je za hranicami zmyslového vnímania. Fyzického vnímania. Aj takéto skutky sú u Boha možné. Možno ste už niekedy počuli o zážitkoch blízkych smrti. Ide o zážitky ľudí, ktorí boli aspoň na pár sekúnd v duchovnom svete, opustili svoje fyzické telo a nazreli do sveta, ktorý nám ponúka Boh ako večný život. Skúsenosti bývajú zlé i dobré. Ľudia potom keď sa vrátia naspäť do fyzického sveta, môžu svedčiť o dopade ľudských činov na ich život po smrti. Každá myšlienka, každý čin, skrátka všetko sa ukladá do našej pamäťovej karty, hoci si to neuvedomujeme. Viete vždy ovplyvniť svoje myšlienky? Alebo sa vám stane, že vaša myseľ vás núti rozmýšľať nad vecami, ktoré vám alebo iným spôsobujú bolesť? Bohužiaľ aj tieto myšlienky sa v nás ukladajú a majú dopad na naše životy. Ako môžeme tomu zabrániť alebo predísť? Modlitbou, učením sa Božieho slova a v neposlednom rade službou, ktorú nezištne robíme pre druhých. Ľahká definícia, ťažšie realizovať. Ľudia, ktorí majú skúsenosť s duchovným svetom majú neľahkú úlohu a poslanie šíriť toto posolstvo do sveta.

Podobne Lazárovi bolo umožnené vrátiť sa späť a svedčiť o Božej nekonečnej láske.

Aby aj my sme boli súčasťou týchto nezvyčajných zážitkov, zázrakov, potrebujeme rovnako ako Marta, byť silní vo viere. Dať Bohu dôkaz, že natoľko mu veríme, že potom nám Boh umožní túto dôveru zhmotniť a skutkom zviditeľniť. Naša viera sa prejaví navonok a už bude nepopierateľná. Bude mať dva pevné základy. Viditeľný a neviditeľný, nehmotný a hmotný, čiže vieru a skutok.