Evanjelium podľa Matúša - Mt 17,1 - 9

Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo. Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním. Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“

Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“

Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: „Vstaňte a nebojte sa!“ A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša.

Keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal: „Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“

Viete kto to bol Eliáš a Mojžiš? Boli to Bohom vyvolení ľudia, ktorí realizovali Božiu vôľu. Pripravovali cestu pre príchod pána Ježiša. V tomto evanjeliu sme sa dočítali, že Ježiš svojim učeníkom umožnil sa s nimi stretnúť a to dokonca i napriek tomu, že aj Mojžiš aj Eliáš boli už dávno po smrti. Znie to tak nepochopiteľne, ba dokonca až strašidelne, že videli ľudí, ktorí boli mŕtvi. No i napriek tomu, všetci traja učeníci povedali: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Je to preto, lebo ich duchovné telá neboli hrôzostrašné, ale naopak krásne. Boli krásne kvôli ich dobrému pozemskému životu, ktorý tu žili a preto, lebo spolupracovali s Bohom. Keby konali zlo, nebolo by príjemné ich stretnúť a zhovárať sa s nimi. Zlí duchovia v nás vyvolávajú strach, ale prítomnosť dobrých duchov vytvára dobrú Božiu atmosféru. Dokonca aj Ježiš učeníkom ukázal svoje duchovné telo, výzor aký potom následne mal v duchovnom svete po fyzickej smrti. Jeho tvár bola rozžiarená ako slnko na oblohe a oblečenie bolo biele čisté ako jeho duša. Stretnutie s dobrými ľuďmi ani po ich fyzickej smrti nám neprináša úzkosť, no Boží hlas predsa len vzbudil rešpekt u učeníkov, dokonca sa ho až zľakli. Boží hlas je pravda a pravda je častokrát pre človeka ťažká až priam spôsobuje strach, že zatvárame pred ňou oči, no nakoniec keď sa nám oči otvoria a uvidíme to nádherné, čo pre nás Boh pripravil, už nikdy viac nebudeme cítiť strach.

Čo myslel Ježiš, tým keď povedal:„Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“?Všetko má svoj čas.Ľudia sa boja vecí, ktorým nerozumejú alebo sú pre nich nové. Asi aj my by sme sa zľakli ak by sme zrazu boli schopní vnímať duchovný svet a najmä preto, lebo v ňom je veľa našich predkov, ktorí nežili v súlade s Božou vôľou a tak ich vzhľad je desivý. Navyše ľudia, ktorí majú schopnosť vidieť duchovné bytosti sú veľakrát považovaní za bláznov a je im ubližované. Preto Ježiš povedal, že príde čas kedy všetci budú môcť vidieť svojich blízkych aj keď už sú na druhom svete, no až keď na to svet bude pripravený. A ten čas podľa Jeho slov bude po Jeho zmŕtvychvstaní. Ten čas už nastal a naozaj sa tieto schopnosti u mnohých ľudí prehlbujú, ale naďalej sú nebezpečné kvôli nástrahám, ktoré prinášajú. Človek musí byť zodpovedný, počúvať Boha a riadiť sa Jeho radami, až potom dokáže aj nemožné. Ježiš vyzýval ľudí aj aby svedčili, aby šírili to, čo videli keď nastane ten pravý čas, preto ani my neprestávajme hlásať aké dobré skutky vykonal a pokračujme v nich.