Evanjelium podľa Matúša − Mt 21, 1-11

Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfage pri Olivovej hore, Ježiš poslal dvoch učeníkov a povedal im: „Choďte do dediny, čo je pred vami, a hneď nájdete priviazanú oslicu a s ňou osliatko! Odviažte ich a priveďte ku mne! A keby vám niekto niečo hovoril, povedzte: ‚Pán ich potrebuje.‘ A hneď ich prepustí.“

Toto sa stalo, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok: „Povedzte dcére sionskej: Hľa, tvoj Kráľ prichádza k tebe, tichý, sediaci na oslici, na osliatku, mláďati ťažného zvieraťa.“

Učeníci šli a urobili, ako im Ježiš rozkázal. Priviedli oslicu a osliatko, pokládli na ne svoje plášte a on si na ne sadol. Veľké zástupy prestierali na cestu svoje plášte, iní odtínali zo stromov ratolesti a stlali ich na cestu. A zástupy, čo išli pred ním, i tie, čo šli za ním, volali: „Hosanna synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!“

Keď vošiel do Jeruzalema, rozvírilo sa celé mesto; vypytovali sa: „Kto je to?“

A zástupy hovorili: „To je ten prorok, Ježiš z galilejského Nazareta.“

Krásny názov evokuje spätosť náboženstva s vyjadrením krásy prírody. Izraeliti vyjadrovali svoju veľkú úctu voči Ježišovi tým, že mu slávnostne pripravovali cestu. Svojou účasťou na Jeho príchode ukázali svoje presvedčenie vo viere v Slovo, ktoré prináša. Hlásali: „Hosanna synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!“

Toto krásne privítanie však bohužiaľ bolo vzplanutím, ktoré sa o niečo neskôr strhlo do iných pokrikov ako: „Ukrižuj ho, ukrižuj ho!“ Ako je možné, že tak veľký dav ľudí, ktorý by v momente príchodu Ježiša do Jeruzalema, dal aj svoj život za Jeho, zrazu Ježiša o život sám pripravil... Davová psychóza je veľmi strhujúca aj tá dobrá aj tá zlá. Určite aj nám sa niekedy v živote stalo, že sme sa pre nejakú vec zapálili, ale nakoniec z toho nič nebolo. Sú to chvíle vzplanutia, ktoré keď nemajú pevný základ, môžu spôsobiť, že sa naše myšlienky zrútia ako domček z karát. Máme veľké plány, sme plní túžob, nápadov, ktoré v rýchlosti a s veľkým nasadením realizujeme, ale keď príde aj hoci malinký problém, zrazu nás znechutí a obrovské plány sa rozplynú. Nemusí to mať vždy katastrofálne následky, možno niekedy na seba následky nechajú čakať a niekedy sa ani nemusia očividne prejaviť. Avšak nestratia sa. Pri strhnutí sa davom je potrebné vedieť motiváciu davu, zdanlivo rovnaké prejavy nie sú totožné, ich následok je odlišný. Uveďme si príklad: Keď vám niekto povie „Milujem ťa“ a je za tým skrytý úmysel (niečo od vás chce), tak potom aj tieto krásne slová majú satanský pôvod. Avšak ak vám niekto povie „Milujem ťa“ a neočakáva nič, je tam rozdiel. Vysloví tieto slová s láskou a slúžia len pre úžitok prijímateľa, potom je isto iste pôvodca týchto slov Boh.

Myšlienka vyjadrenia úcty a lásky zo strany Izraelitov bola určite Božia myšlienka, avšak nestála na dostatočne pevnom základe, ktorý si bezpodmienečne mali Izraeliti z vlastnej zodpovednosti vytvoriť sami. Ich viera nebola natoľko pevná, ich srdcia neboli stotožnené s Bohom a tak Ježiša nepodporili a neochránili vtedy keď sa to od nich očakávalo. Neurobili skutok, ktorým by položili viditeľný základ a neumožnili Bohu, aby nám otvoril bránu pre návrat do Jeho kráľovstva.

Ako ratolesti a palmové listy pri vítaní Ježiša pri vstupe do Jeruzalema odkvitli tak i viera a nebojácnosť apoštolov uvädla. Kvetná nedeľa skončila, nastal piatok plný zármutku.

Máme týždeň na udržanie kvetov, ratolestí a teda i živej viery v nás než začneme sláviť zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Buďme si vedomí toho ako rýchlo sa dá naša krehká viera zmeniť v nevieru, a preto intenzívne žime tieto dni v modlitbách a očakávaní, konajme skutky preukazujúce našu vieru. Buďme medzi tou hŕstkou ľudí, ktorí dokázali pokračovať hrdo v Ježišových šľapajách a to i za cenu výsmechu a prenasledovania.