Kde som sa našla...

Starokatolícka cirkev na Slovensku je slovenskou katolíckou cirkvou v zmysle národnom, resp. krajinskom. Táto štruktúra cirkvi sa objavila po rozpade Rímskej ríše. Práve o takúto autonómnu cirkev sa usiloval v 9. storočí i knieža Slovenov, Rastislav, čo sa aj podarilo vďaka byzantskej misii a jej protagonistom sv. Cyrilovi a Metodovi. Starokatolícka cirkev na Slovensku nadväzuje na túto cyrilometodskú tradíciu a demonštruje kontinuitu s touto cirkvou Slovenov zo spomínaného storočia. Žiaľ, čoskoro bola takáto cirkev, vrátane vlastnej liturgie, zlikvidovaná. Starokatolícka cirkev na Slovensku má episkopálno-synodálne zriadenie. To znamená, že na riadení cirkvi sa podieľajú okrem duchovných i veriaci laici. Najdôležitejšie vnútorné cirkevné otázky rieši synoda. Riadiacim orgánom je synodálna rada, ktorej predsedom je biskup. Cirkev kladie dôraz na život v jednotlivých farnostiach, ktoré sa majú prejavovať ako živé spoločenstvá, komunity. Zvlášť sa kladie dôraz na rodinu, ktorá je základnou bunkou farnosti a cirkvi. Celibát kňazov, vrátane biskupov, je dobrovoľný. K štruktúre cirkvi patrí i Kapitula sv. Gorazda, ktorá sa skladá z kanonikov ako poradcov biskupa, ďalej je to Rytiersky rád sv. Gorazda, Mládežnícka organizácia a charitatívny nástroj cirkvi pod názvom Slovenská katolícka diakonia. Tieto organizácie sa riadia svojimi vlastnými predpismi pod dohľadom synodálnej rady, resp. synody, či biskupa. Cirkev je pozorovateľom ERC v SR a dosiahla podpísanie Zmluvy medzi štátom a cirkvou, ktorú podpísali: prezident republiky, predseda parlamentu a predseda vlády SR na jednej strane a na strane druhej biskup Augustín Bačinský. SKC má z historicko-organizačného hľadiska kontinuitu so starokatolíckou cirkvou, ktorá vznikla po 1. vatikánskom koncile v Rakúsko-Uhorsku, ktorého súčasťou bolo vtedajšie územie Slovenska. Dôvodom vzniku starokatolíckych cirkví, ktoré sa neskôr združili do Utrechtskej únie, bol predovšetkým otvorený nesúhlas s novými dogmami, ktoré boli prijaté na spomínanom koncile, a to s neomylnosťou pápeža a jeho jurisdikciou nad celou Cirkvou. Po páde monarchie sa rozčlenila i cirkev a vznikla Starokatolícka cirkev v Československu. Za komunistického režimu však jej pôsobnosť bola povolená iba v Českej socialistickej republike. Až po politických zmenách, ktoré nastali v roku 1989, bolo možné cirkev zaregistrovať i na Slovensku, ako štátom uznanú cirkev. Po osamostatnení Slovenskej a Českej republiky vznikli i dva samostatné cirkevné subjekty. Najvyššie cirkevné orgány SKC sa konštituovali na Ustanovujúcom synodálnom zhromaždení cirkvi, dňa 16.12.1995 v Bratislave, kde bol prítomný i delegát Utrechtskej únie Starokatolíckych cirkví emeritný biskup z Rakúska Nikolaus Hummel. Za administrátora SKC na Slovensku bol zvolený Mgr. Augustín Bačinský. Ten bol neskôr, na 1. riadnej synode v roku 1997 zvolený za biskupa. Biskupské svätenie dostal však až v roku 2004 v Portugalsku od hlavného konsekrátora arcibiskupa Antonia Raposo. Nakoľko v Utrechtskej únii došlo k nezdravému vývoju, v dôsledku ktorého bola z nej vylúčená i PNCC, sa SKC rozhodla na svojej mimoriadnej synode v roku 2004 z nej vystúpiť a vstúpila do Svetovej rady národných katolíckych cirkví, ktorá má sídlo na Slovensku, v Nitre. SKC zriadila v českej republike svoju diecézu, na ktorej čele stojí biskup Antonín Jelínek a v Rakúsku vikariát, na čele s biskupom Hansjorgom Petersom. Tak sa stala SKC autokefálnou cirkvou, na čele s arcibiskupom Augustínom Bačinským, ktorý je aj generálnym sekretárom SRNKC.