Kvety pre zabudnuté hroby

Dnes sme sa vybrali na cintoríny v okolí Nitry, konkrétne na cintorín v Mlynárciach a v Hruboňove. Spolu s deťmi z našej nitrianskej starokatolíckej farnosti sme priniesli kvety a zapálili sviečky na hroboch, kde boli pochované telá ľudí, ktorí pravdepodobne už nemajú príbuzných alebo bývajú ďaleko. Modlitbou sme si uctili ich pamiatku a zároveň priblížili deťom atmosféru dušičiek. Deti smrť vnímajú iným spôsobom ako dospelí, ktorí sú zaťažení rôznymi predsudkami, skúsenosťami alebo názormi, ktoré im okolie podsúva. Detský pohľad je zatiaľ nezatienený bolesťou či strachom, dokážu, v prípade ak im dospelí vhodne vysvetlia, chápať smrť ako prechod či narodenie sa do duchovného sveta. Samozrejme, tento odchod pokým nie je prirodzený nie je zatiaľ možné zažívať bez sĺz. Preto spolu s príhovorom a modlitbou bola vyrieknutá i túžba po obnove tohto sveta, aby bol taký, ako pôvodne ho Boh zamýšľal - a to, že ľudia na druhom svete podobne ako anjeli či samotný Boh, by sa spolu dokázali rozprávať akoby nikto nikde neodišiel. Vzťah a komunikácia by zostala neporušená, naopak rozvíjala by sa. 

Dušičky sú sviatkom živých, nie mŕtvych. Živých duchom. Preto tento čas strávme so svojimi blízkymi, pocíťme ich blízkosť hoci sa nám zdajú vzdialení. Verte, že kto verí v Boha, nikdy nezomiera.