Pomôžme plačúcemu sloníčaťu

Správy obehlo video s malým sloníkom, ktorý sa narodil len pred pár dňami v jednej z japonských zoo a už si musí sám bojovať o miesto na zemi. Len ako sa narodil už ho matka odvrhla a nechce s ním mať nič spoločné, ba čo viac keď sa mláďatko pokúsilo získať priazeň svojej mamičky, tak na neho slonica kruto zaútočila kedy dokonca museli zasiahnuť aj ošetrovatelia, aby predišli nešťastiu. Príroda a teda i prirodzenosť materinského pudu tu akosi zlyhala a otočila sa proti osudu dieťaťa. Veď práve v prírode sme vždy videli ako je matka schopná chrániť svoje mláďa i za cenu vlastného života, tak potom čo sa stalo? Ľudia, ktorí sa radia medzi pokrokovo zmýšľajúcich by možno povedali, že veď aj slon má právo slobodne naložiť so životom svojho potomka. Zvrátenosť naberá obrátky, z ktorých sa nám môže zakrútiť hlava.

Ešte pred pár rokmi keď sa homosexualita zdanlivo zdala ako niečo abstraktné, čo sa bytostne nikoho nedotýka a ani neovplyvňuje, tak sa používal príklad labutí na zľahčenie tohto zvráteného nažívania. Bolo zaznamenané, že žili v rovnako-pohlavnom páre a mali prejavy homosexuálneho správania.. Ale ľudia, uvedomujeme si, že prvotným hriechom sme padli dokonca pod úroveň vecí a stiahli sme do satanského sveta všetko vôkol nás? Naše správanie sa formovalo prvotným hriechom, smilstvom, následne bratovraždou a pokračovalo v priebehu histórie nabaľovaním a rozvíjaním satana v našich srdciach. Boží svet sa mohol prejaviť v našom fyzickom svete až keď Boh po usilovnom hľadaní našiel prostredníkov, ktorí boli ochotní pomáhať Bohu privádzať nás opäť do Bohom stvoreného sveta. Až skrz Ježiša mohlo ľudstvo po neľahkom odškodňovaní položiť základ vďaka ktorému Boh konečne mohol opäť získať nádej na obnovenie sveta, o ktorom sa vyjadril ako o svete, ktorý je dobrý.

Ľudia ľahkovážne opakujú hriechy, ktoré naši predkovia krvou zaplatili, a dopúšťajú sa skutkov rovnakých ako v starom zákone kedy vzťahy neboli spečatené manželským zväzkom, muž nebol len jednej ženy a žena len jedného muža, atď. Prečo sa neučíme na chybách našich predkov? Slogany ako treba žiť naplno privádzajú ľudí k egoistickému zmýšľaniu, k pocitu, že ich život je akoby len ich zásluhou, v ich rukách s pravidlami, ktoré si sami vytvoria, prioritami prospešnými individuálnemu šťastiu.

Konečne prijmime zodpovednosť za naše činy, uvedomme si, že sme súčasťou životov našich predkov, nežime len pre seba, pomôžme našim predkom aby odškodnili svoje nezodpovedné egoistické činy a zároveň žime i pre svoje deti, potomkov, ktorých životy ovplyvňujeme našimi rozhodnutiami. A napokon žime tak, aby ani príroda netrpela pod nátlakom skazeného spôsobu žitia dnešnej doby.